OdporúčameZaložiť web alebo e-shop
aktualizované: 01.11.2017 20:47:17 

Základná škola Plavecký Štvrtok

Literárne práce

 Ukážky prác našich žiakov v šk. roku 2008/2009
Neobyčajný deň
obyčajných mačiek
 
      V jednej malej dedinke jedného rána veľmi pršalo a práve v to upršané ráno sa
na jednom gazdovskom dvore mačke Micke narodili dve krásne mačiatka. Jedno bolo bielučké ako sneh a to druhé zasa čierne ako uhlie. Biele sa volalo Snehurko, lebo to bol kocúrik a čierne sa volalo Murka, lebo to bola mačička.Ich mamička Micka sa o nich dôkladne starala. Učila ich loviť myši a aj ako sa majú správne umývať. Mačiatka sa učili rýchlo, najmä Murka. Tá chytila už päť myší, ale Snehurkovi sa veľmi nedarilo, lebo on nechytil ani jednu myš. Už sa stmievalo a mačiatka museli ísť spať.                                                                                                                                                                          
      Mačiatka už spali , ale Snehurko sa zobudil, lebo počul ako keby chrumkanie syra. Snehurkovi to nedalo a šiel sa pozrieť do izby, z ktorej bol počuť tento zvuk. Zbada, ako si na gazdovom syre pochutnáva myš. Chvíľu rozmýšľal, či sa má po myši rozbehnúť.Po chvíli sa vyrútil spoza tehál, za ktorými bol schovaný.Hneď ako ho myška zbadala, zaliezla do diery a odtiaľ sa mu bezočivo vyškierala. Snehurka to tak nahnevalo, že radšej išiel spať a nechal si to iba pre seba. Na druhý deň išli všetci na výlet do lesa. Odrazu spoza bútľavého dubu vyskočila líška a začala ich naháňať. Mačky vyliezli na strom. Vedeli, že líška po stromoch loziť nevie. Snehurko vyliezol na ten najdlhší konár a zrazu ,,prásk!“Snehurko letel dolu k líške.Dopadol na zem líška sa za ním rozbehla. Snehurko sa nedal. Schmatol palicu, čo bola na zemi a hneď ako líška dobehla k nemu, strčil jej ju do papule. Líšku to začalo veľmi bolieť, a tak utiekla. Snehurko bol rád, že zvíťazil nad starou líškou, ktorú nechytili ani tí najlepší a najväčší loveckí psi.                                                                      
      Odvtedy sa radšej všetky líšky Snehurkovi oblúkom vyhýbajú a volajú ho Mačací bojovník.
 
                                     Autor: Iveta Štefanovičová, VI. tr., 11 rokov
                                 ZŠ Plavecký Štvrtok, č. 351, 900 68
         
 ____________________________________________________________________
Kity, Sindy a Megie
 
 
Kitynka je dobrá mačka,
zabáva nás, je to hračka.
 
Táto naša zabávačka má už jeden rok,
a stále sa bojí do vody krok.
 
Hoci je napustená vaňa,
radšej sa umyje sama.
 
Moja mačka je tá pravá,
naozaj je veľmi hravá.
 
Mačka Sindy prítulná je veru,
aj do studne skočila by po večeru.
 
Obtiera sa o nás stále,
je ako mačiatko hravé.
 
Megie je naša ďalšia mačka,
loptička je jej obľúbená hračka.
 
Je to taká futbalistka malá,
nezastavia ju ani skalné bralá.
 
Je to taká bojovníčka naša,
aj nášho psa dobre znáša.
 
 
                                          Autor: Iveta Štefanovičová, VI. tr., 11 rokov
                                 ZŠ Plavecký Štvrtok, č. 351, 900 68
____________________________________________________________________                     
 
 
 
Môj najkrajší zážitok v prírode
 
    Rada si spomínam na moju prvú stanovačku s mojimi kamarátkami. Bolo to cez letné prázdniny, takže počasie bolo veľmi pekné.
    Ja som zobrala z domu stan a ostatné sa postarali o iné. Veľmi sme sa tešili, pretože to bola naša prvá stanovačka v lese. Dohodli sme sa na šiestu hodinu, aby sme si stihli všetko pochystať. Keďže nás klebetenie už prestávalo baviť, navrhla som vyvolávanie duchov. Posadali sme si do kruhu a mohli sme začať. Len ako zaznela prvá veta, zo žartu som potajomky chytila palicu a hodila ju do lístia. Toho zašuchotania sa všetci zľakli, no jedna kamarátka až natoľko, že tam nechcela ostať a museli sme ju ísť odprevadiť domov. Všetko dôležité sme si samozrejme zobrali zo sebou. Zostal tam len stan a deky.
    Prišli sme naspäť, ale náš stan tam nebol. V tom momente sme ostali všetky vyľakané, ale začuli sme spoza kríkov chichotanie. Boli to spolužiaci, ktorí si z nás chceli vystreliť, preto náš stan zložili a všetko schovali.
 
                                                Autor: Dominika Sirotová, VIII. tr.,14 rokov
                                              ZŠ Plavecký Štvrtok, č. 351, 900 68
                                    
_____________________________________________________________________ 
 
Veľká zima
 
    Bol krásny zimný deň, vonku silno snežilo a nás to lákalo von. Samozrejme vonku bola strašná zima, ale nám to nevadilo, bolo nás asi päť. Boli sme na teplo poobliekaní, tak nám nebolo až tak chladno. Rozhodli sme sa nejako zahriať. Dlho sme sa radili, čo budeme robiť. Nakoniec sme sa dohodli, že si postavíme snehuliaka. Traja robili veľkú spodnú guľu, dvaja strednú a ja malú. Bola to pre nás hračka. Ja som priniesla mrkvu, susedka metlu a ostatní kamienky na gombíky. Snehuliak boľ veľký.
    Zrazu sme počuli kričať nejaké deti. S rýchlosťou vetra sme sa rozbehli ich hľadať. Rozdelili sme sa do skupín, hľadali sme asi hodinu, možno ešte viac. Ale márne, nikoho sme nenašli. Vrátili sme sa späť domov, a snehuliak bol preč. Takéto nemilé zistenie spôsobilo,
že až teraz sme pocítili veľkú zimu.
 
                                          Autor: Mária Gabrišová, VIII. tr.,14 rokov
                                         ZŠ Plavecký Štvrtok, č. 351, 900 68
                                    
 _____________________________________________________________________
 
Naše Slovensko
 
 
 
                                 Slovensko, môj kraj krásny,
                                 deti snívajú o ňom sny.
 
                                 Sú v ňom lesy, nie však moria,
                                 nízke hory i pohoria.
 
                                 Máme tu Vysoké Tatry,
                                 každý je rád, kto sem patrí.
 
                                 Hlavné mesto Bratislava,
                                 na Dunaji veľa lodí pláva.
 
                                 Slovensko je malá krajina,
                                 každý rád na ňu spomína.
 
 
                                                Autor: Patrik Gombár, VI. tr., 12 rokov
                                              ZŠ Plavecký Štvrtok, č. 351, 900 68
                              
 _____________________________________________________________________

Ukážky prác našich žiakov v šk. roku 2006/2007

 
Hoci sme rôzni – všetci sme si rovní
 
                Verím, že Pán Boh stvoril svet. Všetko okolo nás. Družice, planéty, Mesiac – celý vesmír. Boh má určite najradšej zo všetkého, čo stvoril, planétu Zem. Veď jej daroval to najcennejšie – život.
                Boh si dal na našej Zemi veľmi záležať. Tvoril ju sedem dní, čo je 168 hodín, 10080 minút, 604800 sekúnd. Svoju prácu si rozdelil na jednotlivé dni. Postupne vytvoril oblaky, vodu, pôdu, stromy a toto všetko nazval rajom.
V raji muselo byť asi smutno, pretože Boh sa rozhodol vytvoriť ľudí. Najprv Boh stvoril Adama a potom Evu. Všetci vieme, ako sa to skončilo. Prví ľudia podľahli zvodom hada a z raja boli vyhnaní. Svoj život museli začať inde.
              Ich potomkovia obývajú na Zemi päť kontinentov: Ameriku, Afriku, Austráliu, Áziu a Európu. Všetci majú hlavu, ruky, nohy a rozum, ktorým tento svet pretvárajú k lepšiemu. Odlišujú sa len farbou pleti. Aziatom svedčí žltá, Američanom červená, Afričanom čierna, Európanom biela, Austrálčanom hnedá.
              Zistila som, že na svete nie sú si všetci rovní. Niektorí ľudia žijú v prepychu, niektorí sú bez domova. Mnohí musia utekať zo svojho domova, pretože je tam vojna.
           Náš svet a ľudia v ňom žijú ako na váhe. Na jednej strane váhy je dobro, na druhej zlo. Asi to tak musí byť. Keď je váha v rovnováhe, život je pre ľudí znesiteľný. Vojna, prírodné katastrofy, rasizmus, drogy sú ťažkými závažiami pre ľudstvo. Ľudia preto kladú na tú druhú misku váh dobré skutky.
          Želám si, aby si ľudia boli rovní, aby si pomáhali. Aj ja sa snažím iným ľuďom pomáhať. Rada odnesiem chorému spolužiakovi úlohy, pomáham rodičom, nehádam sa so sestrou a mám úctu k starším ľuďom. To je môj dar ľuďom tejto planéty.
 
 
 Meno žiaka: Karolína Kordošová
Trieda:V.
Vek:11

Výňatky zo slohových prác žiakov ZŠ, v ktorých sa vyjadrili o svojich mamičkách a babkách.
 
 
Moja maminka výborne varí a pečie skvelé koláče, ktoré každému chutia. Ak ich pečie večer, ráno obyčajne po nich zostáva len prázdny tanier. Maminka si vždy pre mňa nájde čas, aj keď je už večer a ona je po práci unavená. Je aj mojou najlepšou kamarátkou.
 
* * *
 
 
Mamina, ako ju doma voláme, má rada, keď je všetko ako má byť. Hovorí, že všetko má svoje miesto. Moja mamina je naozaj veľmi dobrá a my so sestrou sa snažíme jej dobrotu oplácať. Pomáhame napríklad umývať riad. Mamina s otcom si rozumejú, aj keď mama nemá rada zmeny a otec áno , vždy sa napokon dohodnú. Mám ich aj za to rád. 
 
 
* * *
 
Babku mám veľmi rád. Je ku mne dobrá a láskavá, jednoducho spolu dobre vychádzame.
 
 
* * *
 
Moja mamička je to najcennejšie, čo mám. Veľmi ju ľúbim, hoci si niekedy aj nerozumieme. Ak potrebujem s niečím pomôcť, ak náhodou niečomu nerozumiem, vždy je pri mne, všetko mi vysvetlí a hneď mi je lepšie, odľahne mi, netrápim sa. Stalo sa, že sme sa vybrali spolu so sestrou a mamičkou na nákup oblečenia pre všetky tri. Keď však mamka videla, že sme si vybrali trochu drahšie šaty než predpokladala, vyriešila to tak, že ona si radšej nekúpila nič. Aby sme neminuli veľa peňazí. Je veľmi starostlivá. Snaží sa zabezpečiť všetko, čo naša rodina potrebuje. Okrem toho rada varí a pečie koláče, ktorým nikdy neodolám.
Mamička popri zamestnaní chodí aj do školy, aby si doplnila pedagogické vzdelanie. Štúdium berie veľmi zodpovedne, pripravuje sa na každú skúšku.
 
 
* * *
Moja babka sa rada stará o zvieratká a páčia sa jej kvietky. Obdivujem to na nej a priznám sa, že ju mám rád aj preto, lebo mi neodoprie kúpiť to, čo veľmi chcem
 
 
* * *
 
 
Za mojou starkou idem vždy, keď som smutná. Vie mi pomôcť. Je moja opora a útecha.
 
 
* * *

 
 
Mamka
 
Naša mamka dobrá je,
občas sa aj jeduje.
 
Ale vždy sa s nami hrá
a dobré veci nám dá.
 
Podpíše nám jednotky s radosťou,
ale dvojky s malou bolesťou.
 
Má nás stále rada,
ach, to je paráda.
 
 
 
                                                                    Ivetka Štefanovičová
 
 
Moja mama
 
Ďakujeme mame, že ju stále máme.
Že sa o nás stará a nás má rada.
Ďakujeme jej za všetko, čo pre nás robí,
 aj keď ju niečo v tele bolí.
Vždy nás za ruku drží, a keď je písomka,
ona nás vždy podrží.
 
Za to moja mamička,
dávam ti bozk na líčka.
 
                                                                            Ivetka Štefanovičová
 
Pracovitá mama
 
Moja mama stále robí,
preto sa jej pomoc hodí.
 
Moja mama dobrá je,
preto sa aj raduje.
 
Moja mama zavčas stáva,
navarí a povysáva.
 
 
                                                                          Daniel Rigotti
 
 
 
Mamička srdiečko
 
Som mamičkine slniečko
Mama je moje srdiečko.
 
Mamičku si budem stále ctiť,
Verím, že bude so mnou dlho žiť.
 
                                                                        Mário Kučik
 
 
 
Mama
 
Moja mama veľa cestuje,
aj tak však doma upratuje.
 
Keď niečo rozhádžem,
radšej to rýchlo upracem.
 
 
                                                                        Karin Krchňavá
 
Sľub mamičke
 
 
Moja mama šťastná je,
 keď sa dieťa usmeje.
 
Odmenami nešetrí,
dá mi božtek - raz, dva, tri.
 
Ja som dobrá dcérenka,
milujem ťa maminka.
 
 
Sľubujem ti mamička,
na vysvedčení bude samá jednička.
 
 
                                              Rút Zemanová
 
 
Moja drahá mama
 
Moja drahá mama,
viem, že si šikovná,
teraz však prácu nechaj tak,
chcem ti niečo povedať.
 
Poviem ti len kratúčko
malým bozkom na líčko,
že ťa veľmi rada mám
a v srdci ťa ukrývam.
 
Tvoja náruč teplá je,
naše srdcia zahreje.
 
 
                                          Nikola Mifkovičová
Mama a ja
 
 
Moju mamu rada mám,
na líčka ju pobozkám.
 
Ráno, každý deň,
vravím jej svoj sen.
 
Na cestu do práce božtek jej dám,
sama sa do školy vychystám.
 
Keď prídem večer z družiny,
poviem jej všetky noviny.
 
Napíšem úlohy, pripravím do školy,
potom sa môžem hrať,  mamičke pomáhať.
 
 
 
                                                Nikola Ščepánová
 
 
 
Mamičky naše
 
 
Mamičky naše,
my vás rady máme,
preto vám s láskou
tento kvietok dáme.
 
 
                                                                            žiaci I. Šp
 
                                              Mamke - slniečku
 
Mamka je slnko so zlatým vlasom,
malé slniečko, to zasa ja som.
Mamka mi na cestu svieti vlasom
a ja nám spoločne prisvietim srdcom.
 
Mamka mi svieti ako slnko na nebi
a ja jej ako slnko na zemi.
Mamka je svetlo a ja tiež,
spolu tu žiarime,  snáď ty tiež.
 
                                                                                  Marika Gábrišová
 
Mama
 
S mamou nikdy nie som sama.
Keď som smutná,
 povie neplač,
veď si krásna.
 
Mame nikdy nechýba láska,
vždy je milá a usmievavá ako sedmokráska.
 
                                                                                    Linda Poková
 
Mama
 
Mama je moja ruža drahá,
nikdy mi ju nenahradí žiadna druhá.
Moju mamu ľúbim stále, neprekáža slovko žiadne.
 
Mama sa vždy raduje,
keď jej božtek darujem.
 
 
                                                                              Dominika Sirotová
Moja mama drahá
 
Moja mama drahá,
mám ťa veľmi rád,
lebo si to,
 čo mi najviac mohol život dať.
 
Si moja mama,
mám ťa veľmi rád,
radkyňa života,
čo si mám alebo nemám  od  neho vziať.
 
 
                                                                                                            Daniel Rigotti
 

Výtvarné práce